Obyvatelia Radošiny sa odpradávna hlásili ku katolíckej viere. Príliš ich nezasiahla ani reformácia, lebo ich zemepánmi boli nitrianski biskupi. Prvá písomná zmienka o radošinskej farnosti pochádza z roku 1332. Farnosť v Radošine, ktorej farský obvod zahŕňa okrem materskej fary ešte filiálky v Behynciach a Bzinciach, patrila odpradávna do ostrihomského arcibiskupstva a nitrianskeho archidiakonátu. Po zriadení apoštolskej administratúry v Trnave v roku 1922 sa stala jej súčasťou. V minulosti samostatný radošinský dištrikt a neskôr i dekanát tvorilo 8 farských úradov. Radošina potom do roku 2008 patrila do topoľčianskeho dekanátu.
V roku 2008 sa stala opäť sídlom dekanátu RADOŠINA, do ktorého patria ARDANOVCE /Svrbice, Šalgovce, BLESOVCE (Veľké Dvorany), BOJNÁ Lipovník ČERMANY / Výčapky , HORNÉ OBDOKOVCE / Obsolovce, NITRIANSKA BLATNICA / Krtovce, Vozokany, RADOŠINA / Behynce, Bzince, URMINCE / Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, VEĽKÉ RIPŇANY / Lužany, Malé Ripňany.
Viacerí kňazi radošinskej farnosti patrili medzi významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života mestečka i krajiny. Zmienky o prvých z nich sú strohé, obmedzujúce sa iba na ich opis. Prvý známy kňaz Jakub bol mníchom sv. Pavla a pavlínskej rehole, ktorá pravdepodobne v Radošine pôsobila. V čase silnejúcej reformácie v roku 1559 tu pôsobil farár Ján, ktorého opisujú ako starého a bradatého s mladou manželkou. Za dôležitú treba považovať aj činnosť farárov z miestneho zemianskeho rodu Mikuláša Radosnaya (Radosini) v rokoch1634-1636 a Leopolda Michala Mateičku (Radosny), ktorý začal v roku 1684 písať prvú radošinskú matriku. Jeden zo zakladajúcich členov bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva Gabriel Fejerpataky-Belopotocký bol radošinským farárom v rokoch 1784-1807 a od roku 1805 aj dekanom dištriktu (VAD). Ďalším Bernolákovcom v Radošine bol farár Andrej Rišák (Rissak). K najznámejším kňazským osobnostiam pôsobiacich v Radošine patril Andrej Pulmann. V roku 1896 a od roku 1904 sa stal dekanom radošinského dekanátu. Bol členom Spolku sv. Vojtecha, publicistom a slovenským národným buditeľom. Z Radošiny pochádzal aj kňaz František Nemec /*17.2.1904 Radošina+4.10.1986 Nitra/, ktorý je autorom viacerých učebníc.
Najdlhšie svoju pastoračnú prácu vykonával v Radošine Andrej Balogh. Venoval sa histórii obce a farnosti. Počas svojho 41 ročného pôsobenia (1944-1985) sa najviac zaslúžil o opravy interiéru a exteriéru kostola a fary. V rokoch 1986 – 2001 pôsobil v Radošine farár Stanislav Šipoš pod ktorého vedením sa uskutočnila významná rekonštrukcia kostola. Na jeho miesto nastúpil PaedDr. Ľubomír Havran, ktorý sa v roku 2008 stal dekanom a vo farnosti pôsobil do 30.6. 2019. Od 1.7.2019 farnosť spravuje Mons. Milan Kupčík.
